Odlož svoje masky a buď autentická – si viac, než si myslíš, že si

Drahá žena, 

v dnešnom svete plnom očakávaní a neustáleho porovnávania si možno ani neuvedomuješ, že v sebe nesieš dar, ktorý nikto iný okrem teba nemá. Tým darom je tvoja  jedinečná esencia. Možno si presvedčená, že si ju počas rokov stratila pod vrstvami povinností, pod strachom z nepochopenia, pod nátlakom spoločnosti, ktorá ti hovorila, kým by si mala byť. … ver mi, že viem čo cítiš. Boli chvíle, keď som na tom bola podobne ako ty – stratená vo víre nekonečných pochybností a presvedčení, že nie som dosť!

Mám však pre teba úžasnú správu. Niekde hlboko v tebe stále horí svetlo, tá štebotavá iskra tvojej duše, ktorá neúnavne čaká, kým si ju v tomto čase prežívania svojich osobných temnôt a pádov opäť všimneš a začneš byť autentická – začneš to byť opäť ty.

Byť autentická neznamená len hovoriť, čo cítiš, alebo konať bez strachu z odsúdenia. Znamená to hlboké spojenie so sebou, návrat do svojho srdca, kde si prijatá presne taká, aká si. Znamená to zbaviť sa všetkého, čo nie je tvoje, všetkých tých nánosov, ktoré ti možno kedysi slúžili, no dnes ťa už len ťažia. Keď sa pozrieš na seba v zrkadle, vidíš tam tú ženu, ktorou si sa narodila byť? Alebo vidíš už len odraz toho, čo od teba očakáva tento svet?

Dnes ti chcem odvážne povedať, že v každej z nás žije bohyňa – tá, ktorá pozná svoju silu, tá, ktorá z hĺbky svojej duše cíti, že je súčasťou niečoho väčšieho. Tá, ktorá nepotrebuje súhlas zvonka, lebo vie, že všetky odpovede sú skryté v nej. Tá, ktorá svoje emócie nepotláča, ale v súlade s nimi žije, cíti ich a dovoľuje im prechádzať cez svoje telo ako rieka cez údolie. Tá, ktorá sa nehanbí za svoju citlivosť, lebo vie, že práve v nej sa skrýva jej pravá sila.

Možno sa pýtaš, ako sa k nej vrátiť. Možno sa cítiš unavená, stratená a celkom odpojená od svojej podstaty. Ver, že ona tam stále je. Nečakaj na ten správny okamih, neskúšaj ju hľadať vonku. Stačí sa zastaviť. Stíšiť sa. Položiť si ruku na srdce a spýtať sa:

Kto som, keď odložím všetky svoje masky?

Kto som, keď ma nikto neposudzuje?

Kto som, keď si dovolím byť presne taká, aká som?

Milá žena, uvedom si, že tvoje telo je chrám, v ktorom prebýva tvoja duša. Dovoľ si ho cítiť. Dovoľ si hýbať sa v rytme svojho dychu, tancovať, smiať sa, plakať, kričať, ak to potrebuješ. Dovoľ si tvoriť, bez strachu z toho, či to bude úplne dokonalé. Dovoľ si byť jemná a zároveň divoká, nežná a zároveň silná, presne taká, akou ťa stvorila príroda.

„Nie si tu, aby si sa zmestila do formy, ktorú pre teba vymyslel svet. Si tu, aby si žiarila vo svojej pravde.“

Viem, že ťa to nikto nikdy neučil, no kým tu si, kým žiješ, dýchaš… stále je  čas hľadať a nájsť seba.

Keď si dovoľuješ byť autentická, meníš nielen seba, ale aj svet okolo seba.

Keď sa spájaš so svojou vnútornou bohyňou, stávaš sa magnetom pre všetko, čo s tebou skutočne ladí.

Keď si pripomínaš, kto naozaj si, vraciaš sa domov – do svojho srdca, do svojho tela, do svojej duše.

A tam, v tom tichom, hlbokom spojení, nachádzaš odpovede, ktoré si tak dlho hľadala.

„Som krásna presne taká, aká som. Som dosť. Som hodná lásky, radosti a slobody.“

Dovoľ si to cítiť, dovoľ si to žiť. Pretože keď si autentická, si neodolateľná. Pretože keď si autentická, si konečne skutočne sama sebou.